Praha v Košiciach

Ako už napovedá samotný názov, Golem má mnoho spoločného s Prahou. Pivovar bol vytvorený ako nostalgická spomienka, keď sa Československo rozdelilo a  Košičania mali vždy trochu bližšie do Prahy ako do Bratislavy. Beáta Murková má v Prahe obľúbenú piváreň, a tou je legendárna krčma U Zlatého tygra, kde trávil veľa času aj spisovateľ Bohumil Hrabal a stretol sa tam napríklad s prezidentom Clintonom a Havlom. Tá ju nadchla a presne túto atmosféru sa rozhodla preniesť aj do rodných Košíc. Ako vraví: „Keď Praha, tak so všetkým, čo k tomu patrí.“ To platí aj o Golemovi, ktorý stráži vchod do pivovaru, keďže jeho legenda sa viaže k Prahe a rovnako tam bol aj tento košický kus vyrobený. Pred samotným otvorením pivovaru si s manželom prešli viacero českých minipivovarov, získali tipy a nápady, ako sa do varenia vlastného piva pustiť. Pri vdýchavaní pražskej atmosféry im veľmi pomohol český architekt a herec David Vávra, ktorý osobne priniesol v batohu z Prahy dlažobné kocky vybraté odniekiaľ z pražských chodníkov. Rovnako aj steny sú pomaľované tak, aby pripomínali „stovežatú“ a pán Vávra dokonca vlastnoručne vyrobil aj koláže starých pražských futbalových mančaftov, ktoré si zákazníci s nostalgiou obzerajú. Nadšení sú aj samotní Česi, ktorí do Golema zavítajú, pretože sa tam naozaj cítia ako doma.

Zakalené je dobré

Beáta Murková svoje prvé pivo ochutnala práve v Prahe v spomínanom Zlatom tygrovi. Dovtedy ho nejako príliš neobľubovala a na chuť mu prišla až pred jedenástimi rokmi, keď si navarila svoje vlastné kvasinkové svetlé a tmavé pivo. „Ani sama neviem, v čom je naše pivo lepšie. Určite nie je príliš horké, kvasinkové pivo je jednoducho chutnejšie a zdravšie,“ presvedčivo hovorí. „Aj keď zákazníkom sa jeho zakalenosť spočiatku nezdala, rýchlo si ho obľúbili a teraz je už pre nich „návykové“. Kto ochutnal naše pivo, už nikdy nechce piť „europivá“, ktoré chutia všetky rovnako,“ spokojne dodáva. Pani Murková riadi tím 15 ľudí, medzi ktorými je aj odborník, sládek Július Husár, ktorý stál pri úplnom zrode minipivovaru.  Majiteľka by rada v budúcnosti videla v pivovare aj svojho syna Romana, ktorý v ňom zatiaľ ako tretiak na strednej škole občas v lete brigáduje.

Polívka, Dzurinda aj Troška

Golem počas svojej jedenásťročnej existencie nezažil žiadne „podpásovky“, stretol sa s vrúcnym prijatím miestnych ľudí. Majiteľka by však možno v začiatkoch privítala väčší lokálpatriotizmus zo strany mesta, keďže vtedy bol široko-ďaleko jediným slovenským minipivovarom v okolí. Práve mesto sa chovalo trošku chladne, ale dnes sú už vzťahy na úplne inej úrovni. Ak sa v Košiciach opýtate desať ľudí, kam sa majú ísť najesť alebo si posedieť, deväť z nich vám odporučí práve Golem. Takto naň naďabil aj Bolek Polívka, ktorý je jeho pravidelným návštevníkom. Do Golema zavítal aj režisér Zdeněk Troška, bývalý premiér Mikuláš Dzurinda, či prezident Rudolf Schuster.

Ukradli logo aj značku

Kurióznu situáciu zažil pivovar Golem pred ôsmimi rokmi, kedy mu konkurenčný, dnes už neexistujúci pivovar zobral značku a jednoducho si začal fľaškovať svoje pivo pod názvom piva Golem. Neštítil sa dokonca používať aj originálne logo Golema. Beáte Murkovej zrazu priniesli zamestnanci na stôl fľašku „Golema“ s otázkou, kedy sa začalo fľaškovať a prečo o tom nevedia. Samozrejme ho aj ochutnali a to pivo sa vôbec nedalo piť. „Bolo nechutné, podradné, chutilo ako keby ním vymývali tanky. Dúfam, že naši zákazníci si ho ani len nestihli nikde kúpiť, lebo sme s ním spravili krátky proces,“ uzatvára túto kapitolu šéfka Golemu.

Hermelín ide na dračku

Prvým studeným predjedlom, ktoré minipivovar ponúkal, bol nakladaný hermelín. Jeho receptúru dnes už tak vyšperkovali, že je spolu s pivom najväčším lákadlom Košičanov. Sú dni, keď sa ho predá aj 70 – 80 porcií. Majiteľka si obzrela aj konkurenciu, ale spokojne priznáva, že taký dobrý a „golemovský“ majú skrátka len u nej. Pivu sa nevyhýbajú ani pri iných jedlách, napríklad fantasticky vynikne v „Golemovom guláši“. Pivovar a jeho ponuku si pochvaľujú aj zberatelia pivných suvenírov, ktorí sa každoročne prvú februárovú sobotu stretávajú na burze práve v Goleme.

Experimenty zákazníci odmietajú

V pivovare už nie je príliš priestor na ďalšie jeho rozširovanie, takže jeho majiteľka by chcela skôr len udržať, prípadne ešte viac zvýšiť jeho úroveň a kvalitu piva. Pred pár rokmi sa pani Murková chcela pustiť cestou ochutených pív, no ako so smiechom vraví, „môj sládek je veľmi konzervatívny“. Tiež si urobila malý prieskum medzi zákazníkmi, ktorí ju od podobných experimentov odhovárali. No keď pred časom uvarili tmavú 13-ku, zachutila im natoľko, že tento rok už klasickú 11,5-ku prestanú variť a úplne ju nahradia novou 13-kou.

Štamgast prespal na toalete

Vtipnú historku zažil stály zákazník, ktorý v jeden večer pomerne spoločensky unavený zaspal na toalete. Keď sa prebral, zistil, že je všade tma a ostal zamknutý v pivovare. Ako sa snažil vymotať von, zachytili ho bezpečnostné čidlá a rozozvučal sa alarm. Nestratil duchaprítomnosť a odplazil sa po zemi mimo dosahu snímačov až na lavičku k baru. Tam zotrval v jednej strnulej polohe, až kým ráno neprišiel sládek do práce. Pre Beátu Murkovú je možno aj vďaka podobným zážitkom Golem naozaj srdcovkou: „Keď vidím, ako sa k nám zákazníci neustále vracajú a ako nás odporúčajú svojim známym, mám pocit zadosťučinenia a hrdosti. Občas mávam chvíle, kedy si hovorím, či to za to stojí, najmä keď sa borím byrokraciou a nezmyselnými zákonmi, ktoré sa prijímajú a vzápätí sa novelizujú. No v konečnom dôsledku nič neľutujem a som rada, že Golema mám“.

Prezidentka ženského spolku, chalupárka i mama Japonky

Beáta Murková naozaj nezaháľa ani vo voľnom čase. Hoci by sa mohlo zdať, že šéfovanie pivovaru zaberie 24 hodín denne, sympatická blondínka si nájde čas aj na koníčky či relax. Naozaj dokáže vypnúť na chalupe vzdialenej hodinku od Košíc, kde donedávna nemala ani len signál mobilných operátorov. „Na chalupe je iný svet, neskutočný pokoj, krásne prostredie, lesy a hlavne huby, na ktoré s manželom radi chodievame,“ vysvetľuje. Taktiež si raz ročne dopraje dovolenku v Chorvátsku, ale precestovala toho už podstatne viac, s manželom navštívili Austráliu, Singapur, Malajziu a absolvovali aj plavbu po Karibiku. Aby toho nebolo málo, od roku 2011 je prezidentkou košického klubu žien Soroptimist International, ktorý sa snaží zvy­šo­vať úroveň žien v pro­fe­sij­nom a súkrom­nom živote, ako aj rea­li­zo­vať a pod­po­ro­vať mie­rové, huma­nitné a cha­ri­ta­tívne pro­jekty na celom svete. Manžel Peter je členom podobného klubu Rotary a práve vďaka nemu sa Murkovci zapojili do ročných študentských pobytov, prostredníctvom ktorých sa stali „dočasnou rodinou“ Japonke Amy a Brazílčanovi Rodrigovi. Ako vraví pani Beáta: „Tieto deti nás neskutočne obohatili svojou prítomnosťou a rozprávaním o úplne odlišných kultúrach. Amy sa k nám dokonca po polroku znova na tri týždne vrátila.“  Tento rok sa na podobný pobyt chystá aj syn Murkovcov, mama Beáta ho „vyšle“ až do Brazílie. Ako vidno, energická šéfka pivovaru má o program postaraný neustále.